Vyštudovali ste estetickú výchovu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Prečo ste si zvolili práve toto zameranie?
Pretože som chcel byť umelcom, spisovateľom. A študovať 5 rokov hudbu, literatúru, výtvarné umenie, divadlo, film – to ani nebola škola, ale relax!
Vyskúšali ste nejaké brigády už počas štúdia? Čo vám dali do života tieto pracovné skúsenosti?
Na prvej brigáde som bol ako skončený deviatak a novoprijatý prvák na gymnáziu. Cez prázdniny sme stavali školu v dedinke Cigeľ. Bolo to skvelé – mohli sme piť pivo, fajčiť, ale najmä – zoznámil som sa tam s mojimi budúcimi spolužiakmi, a tak sme sa už na gymnáziu stretli ako starí známi.
Ako sa človek stane spisovateľom? Čo priviedlo vás k písaniu?
Keď to vysvetľujem deťom, tak hovorím, že som mal rád knižky, že som hral divadlo, rád som si vymýšľal. Ale vám, dospelým, môžem povedať pravdu – zaľúbil som sa do dievčaťa a nevedel som jej to vyjadriť lepšie ako napísaním básničiek. A to mi už ostalo, aj keď sa dnes už nezaľubujem tak často.
Celý život pôsobíte ako profesionálny spisovateľ na voľnej nohe. Nebol pre vás niekedy problém uživiť sa len písaním?
Niekedy bol a niekedy to išlo. Pracoval som šestnásť hodín denne, sedem dní v týždni, dvanásť mesiacov v roku. Písal som knihy, texty piesní, divadlá, scenáre pre televíziu, rozhlasové relácie, prekladal som... Raz išlo jedno, raz iné. Neskôr som k tomu začal maľovať, vyučovať kreativitu, nuž, žijem. Samozrejme, chce to sebadisciplínu a porozumenie rodiny. A ešte takú maličkosť: aby ste ľuďom mali čo povedať a aby sa im oplatilo dať vám na prežitie.
Neskôr ste sa stali šéfredaktorom vydavateľstva. V čom bola pre vás zaujímavá táto práca?
Do vydavateľstva som si šiel vlastne oddýchnuť. Ale bavilo ma roztáčať nové projekty, oslovovať nových autorov, vymýšľať nové edície. Niekoľko úspechov mi už nikto nezoberie.
Daniel Hevier so spolutextárom pre skupinu TEAM Petrom Uličným
Keďže prednášate na vysokej škole a učili ste aj na gymnáziu, máte určite skúsenosti s mladými ľuďmi. Ako by ste z vášho pohľadu ohodnotili súčasnú generáciu mladých ľudí – stredoškolákov, vysokoškolákov, čerstvých absolventov? V čom sú ich pozitíva, v čom negatíva?
A okrem toho príležitostne učím aj na základných školách a dokonca aj na stredných odborných. Neuznávam pojem generácia – každý sme iný a všetci sme sami za seba. Mladí ľudia sú rovnako ako starí – šikovní, leniví, hlúpi, geniálni, dobrí, zlí, slabí, úžasní. Nehodiace sa škrtnite.
Máte bohaté skúsenosti s písaním kreatívnych textov. Čo by ste odporúčali mladým ľuďom, ktorý sa chcú venovať tvorivému písaniu, či už umeleckému alebo aj neumeleckému? Sú vhodné nejaké kurzy alebo workshopy?
Vediem tvorivé workshopy pre jednotlivcov i pre firmy. Kreativita sa stáva strategickou surovinou XXI. storočia: hneď popri vode, rope, zbraniach a liekoch.
Máte nejaké všeobecné tipy a odporúčania pre mladých? Ako sa stať úspešnými a zároveň robiť to, čo ich baví?
Žite – všetko ostatné príde samo. A keby nie, tak tomu trochu pomôžte.
