Moja prvá brigáda

Mala som nastúpiť do prvého ročníka na vysokú v polke septembra, no ja som sa po preflákanom lete rozhodla, že je čas zarábať peniaze a rozhodla sa odísť už prvého. A tak som si zbalila svoje dva kufre a so slzami v očiach pozorovala ako sa vzďaľuje nástupište, kde mi kývala celá rodina.
 
Vybrala som sa do cudzieho sveta, od ktorého som čakala úžasné nové veci. A keďže na život vo veľkom meste treba aj veľa peňazí, hneď ako som sa ubytovala na internáte, som utekala do pracovnej agentúry. Bez praxe a skúseností...ide sa na nočnú do Metra!!!

Moja prvá brigáda bola katastrofa od samého začiatku. Na zastávke len ja a nejakí opilci, ktorí zrejme oslavovali, že konečne prišiel piatok. Nasledovala prvá zaťažkávacia skúška – dostať sa do Ivanky pri Dunaji. To by pre skúseného bratislavského študenta nebol až taký problém. Ja som však bola stratená. Z Bratislavy som videla iba cestu z hlavnej stanice na internát, dva prestupy medzi zastávkami, ktoré neboli ani náhodou pri sebe, mi robili "trošku" problém a "trošku" som poblúdila. Vystresovaná, že na brigádu nestihnem prísť a budem musieť platiť pokutu, som na poslednú chvíľu dobehla na miesto určenia.

Brigáda prebiehala celkom fajn, až na to že môj rajón bol hneď vedľa mraziacich boxov a ja v dobrej viere, že to nebude nič náročné som si tam veselo pobehovala v sandálkach. Však v septembri je ešte v Blave horúco! Brigáda skončila a ja som zistila, že osem hodín v chlade nezostalo bez následkov a s prechladeným členkom, hladná a neuveriteľne unavená som krivkala po autobusoch na izbu. Oči som ledva držala otvorené, cesta ubiehala až náramne pomaly. Najhoršie ma však len čakalo. Tri zastávky pred konečnou si jeden milý ujo vypýtal cestovný lístok. Ja, celá spokojná, som mu s úsmevom podala električenku. On môj úsmev opätoval skôr posmešnou grimasou a s radosťou mi oznámil, že na nočný autobus električenka nestačí...

Takže sumár dňa o 5 ráno: zarobených 16 Eur, pokuta 40 Eur a nachladený členok. Ťažký život študentský sa začína!