Kedy a prečo ste sa rozhodli ísť pracovať do zahraničia?

Bolo to približne v mesiacoch marec/apríl. Naši kamaráti išli cez leto tiež pracovať do zahraničia, zväčša všetci chodia do USA, no na začiatok je to dosť nákladné, tak sme si povedali, že pôjdeme do Veľkej Británie, ktorá je pomerne blízko a možno o rok zase niekam inam. Chceli by sme aj my skúsiť USA.

Akú prácu ste si vybrali a prečo práve takú?

Vybrali sme si prácu v sklade, lebo je veľmi dobre platená a nie je tam veľmi potrebný jazyk. Práca nie je veľmi fyzicky náročná, ide o balenie produktov do balíkov, my sme balili proteíny alebo kozmetiku.

Aké boli vaše začiatky?

Začiatky boli samozrejme ťažké, pretože sme nedostali ideálne ubytovanie. (Ale čo sme počuli, tak  ľudia tu majú aj horšie ubytovanie.) No a bolo treba vybaviť veľa vecí, ako napríklad banku alebo insurance number (To je číslo, ktoré musí mať každý, kto príde do Anglicka na dlhší čas.) A bolo to prvý krát, čo sme išli spolu na tak dlho preč od rodiny.

V dnešnej dobe je už výučba anglického jazyka na školách samozrejmosťou. Ovládali ste angličtinu, keď ste prišli do VB ?

Denis ovláda angličtinu lepšie, tak všetky vybavovačky boli na ňom. Ale samozrejme nebolo to ľahké rozumieť Britom, zo začiatku nám to robilo problém, ale po čase sme sa to už ako tak naučili. V práci sme mali veľa cudzincov (hlavne Poliakov), tak ich angličtine sme rozumeli ľahšie.

Aký je rozdiel podľa vás pracovať u nás a vo VB?

Je to určite hlavne o platoch, keďže ich platy sa nedajú porovnať s našimi. Hneď ako sme tam prišli, sme mali plat približne 8€ na hodinu, čo bolo pre nás veľmi dobré. Pre Britov je to málo, ale pre nás Slovákov je to dosť.  

Je rozdiel aj v správaní šéfa na Slovensku a vo VB?

Myslím, že nie. Všetko záleží od povahy človeka. Nemali sme tam žiadny problém. Je jasné, že nie každý nadriadený nám bol sympatický, ale neboli sme s nikým za zlé. Ku všetkým sa správali rovnako, s rešpektom.

Keby ste mali porovnať bežný život, ceny v obchodoch a platy vo VB a na Slovensku?

Bolo vidieť, že zarábajú omnoho viac ako my a aj si tie peniaze značne užívajú. Nosili veľa značkového oblečenia a 15 ročné dievčatá trávili veľmi veľa času nakupovaním, videli sme to každý víkend v meste, keď sme chodili do práce. Každý víkend bolo plné mesto ľudí, čo chodili na diskotéky alebo do barov. Baviť sa chodili aj ľudia vo veku 40-50 rokov, čo sa u nás tak často nevidí. A sú veľmi otužilí, vonku bolo asi 15 stupňov a ženy mali kraťase a tielka a nám bola fakt zima. Stravujú sa veľa vo fastfoodoch. Ceny v obchodoch boli buď rovnaké alebo nižšie ako u nás, či už sa to týka potravín alebo oblečenia.

Čo vám najviac liezlo na nervy?

Jednoznačne počasie. Stále bolo sychravo a upršane, málo kedy svietilo slnko. Veľa krát sa nám stalo, že sme po ceste, či už do práce alebo z práce, zmokli, keďže sme chodili na bicykloch.

Ako ste trávili čas keď ste nepracovali?

Robili sme 6, niekedy aj 7 dní v týždni. Takže sme často len oddychovali na byte v ktorom sme bývali. Ale keď sme mali naozaj čas a chuť, tak sme išli do mesta na prechádzku, popozerať si mesto a na nákupy. Chceli sme si aj my pokúpiť nejaké veci, ale hlavne sme kupovali darčeky pre priateľov a rodinu.

Kam všade ste cestovali a čo všetko ste zažili ?

Bývali sme v meste Warrington, ktoré je situované medzi Liverpoolom a Manchestrom. Obe mestá sme mali asi 25 minút vlakom. Navštívili sme však iba Liverpool, do Manchestru sme sa neodvážili ísť, keďže sme sa dozvedeli, že to nie je moc bezpečné mesto. Jedna naša kamarátka tam počas nášho pobytu bola a keď išla mestom, počula výstrel a ľudia v panike utekali, tak k tomu sme mali rešpekt. Liverpool však bol pekný, veľmi sa nám tam páčilo. Pobyt a prácu v Anglicku sme ukončili výletom do Londýna, odkiaľ sme aj odlietali domov. V Londýne sme strávili dva celé dni a pochodili sme všetko, čo sme chceli vidieť.

Čo vám chýbalo ?

Určite najviac rodina a potom priatelia. Ale našli sme si tam dosť kamarátov v našom veku, čomu sme boli radi a trávili sme s nimi čas aj v práci.