Nezamestnanosť mladých na Slovensku
Ani Slovensko nie je výnimkou v tejto nezávideniahodnej situácií, ktorá sa otriasa takmer celou EÚ. V roku 2012 dosahovala nezamestnanosť mladých na Slovensku už 35,3%, pričom v roku 2007 to bolo napríklad len 19,7%! Mladí ľudia po absolvovaní školy jednoducho nie sú schopní sa zamestnať.
Študenti vychádzajú zo škôl bez akejkoľvek praxe v odbore, zamestnávateľom sa niekoľkonásobne zvýšili náklady, ktoré je potrebné vynakladať na zamestnávanie brigádnikov a brigádnikom zase štát zaviedol odvody, ktoré ich demotivujú si vôbec nejakú brigádu hľadať.
Študenti a absolventi škôl si musia sami uvedomiť, že situácia je momentálne iná ako predtým, že sa nestačí spoliehať na to, že štát vytvorí priaznivé podmienky na zamestnávanie mladých ľudí. Mladí ľudia sa musia sami prebíjať touto zložitou situáciou.
Daňovo-odvodové zaťaženie brigád
Zvyšovaniu zamestnanosti mladých ľudí určite neprispelo ani novo zavedené daňovo-odvodové zaťaženie brigádnikov. Mladí ľudia zamestnaní na dohodu o brigádnickej činnosti musia od 1.januára 2013 odvádzať štátu 7% odvody z príjmu, zamestnávateľ za brigádnika po novom platí 22,8% odvody. Pre porovnanie ešte v roku 2012 brigádnik neplatil žiadne odvody a zamestnávateľ zaňho odvádzal len 1,05% odvody z príjmu brigádnika!
Viac o odvodoch v článku o daniach a odvodoch brigádnika pre rok 2013.
Zavedením odvodov tak štát sťažil situáciu brigádnikom a ešte viac zamestnávateľom, ktorí nie sú ochotní a mnohí ani schopní odvádzať tak vysoké odvody za brigádnikov. Preto je jediným riešením ich nezamestnávať.
Keby sa mala podporiť zamestnanosť mladých ľudí, žiadne daňové a odvodové zaťaženie brigád by nemohlo existovať. Systém je však momentálne nastavený úplne inak.
Úroveň školstva a školský systém
Na Slovensku je už dlho preberaná téma školského systému. Zatiaľ sa však nikto nerozhodol spraviť nejaký radikálny krok, ktorý by túto extrémne zlú situáciu v slovenskom školstve zmenil. Stále tečú financie do odborov, ktorých absolventov nie sú zamestnávatelia ochotní už dlhšiu dobu prijímať do zamestnania. Zamestnávatelia taktiež uvádzajú, že pri výbere pracovníkov zistia, že mladí ľudia nemajú žiadne skúsenosti s prácou a vychádzajú z odborných škôl bez praxe.
Chybou je hlavne systém školstva, ktorý nijak nepodporuje študentov v tom, aby sa mohli už počas štúdia zamestnať, či absolvovať prax. Školenie takýchto absolventov bez praxe potom spoločnosti stojí obrovské financie, a tak si radšej rozmyslí, či zoberie mladého človeka bez praxe alebo staršieho uchádzača s niekoľkoročnou praxou. Každý absolvent má aj povinnosti v prípade, že po ukončení štúdia sa hneď nezamestná.
Mladí ľudia sa aj v tejto situácii snažia vynájsť. Hľadajú si prax sami, vzdelávajú sa, či dokonca zakladajú vlastné malé podniky, aby získali prax. Nie každý však má na to vytvorené podmienky a potrebné financie.
Riešenia nezamestnanosti mladých ľudí
Riešiť nezamestnanosť mladých ľudí je zložitý problém. Logické však je, že kladením prekážok pod nohy ako brigádnikom, tak aj zamestnávateľom sa situácia nijak nezmení, naopak môže byť ešte horšia. Odstránenie odvodov a podporovanie praxe vo firmách už počas štúdia, by sa mohlo začať vytvárať priaznivé prostredie pre zamestnávanie mladých ľudí. To všetko by sa dalo bez akejkoľvek podpory vytýčenej v miliónoch eur.
Teraz majú študenti a absolventi možnosť jedine sami bojovať v tejto náročnej situácii so svojou konkurenciou, snažiť sa získavať prax, vzdelávať sa a spoliehať sa na to, že časom sa zmenia podmienky na pracovnom trhu. Ľudia, ktorí majú možnosť o daných veciach rozhodovať, by sa mali nad danou situáciou zamyslieť čím skôr, kým ešte budú mať študenti a čerství absolventi trpezlivosť zostať na Slovensku.
