Riaditeľom baletu SND je od roku 2012. Zaspomínal si na svoje brigády, umelecké začiatky a priblížil nám aj súčasnú funkciu riaditeľa baletu...
Mladí ľudia už počas strednej školy obyčajne získavajú prvé skúsenosti z brigád. Bolo to aj u vás tak?
Samozrejme! Dvojmesačné prázdniny, to bola príležitosť nie len zabudnúť na školu, ale aj trochu spoznať iný svet. Ako stredoškoláci – konzervatoristi sme cez školský rok poznali len učenie a cvičenie. V balete o to viac, že vyučovanie sme mali aj v sobotu vrátane účinkovania v predstaveniach SND.
Čo vám dalo brigádovanie do života? Máte nejaké zaujímavé zážitky z brigád, na ktoré radi spomínate aj dnes?
Brigáda bol už aj záväzok. Zodpovednosť. Dve letá som „brigádoval“ v Ústrednom archíve a to už bolo o tom, že som chodil viac menej do zamestnania. Bola to veľká zmena, ale aj veľké dobrodružstvo. Sťahovali sme z rôznych kútov Bratislavy všetko do novej budovy na Machnáči. Starou Aviou s partiou rôznych študentov, aj zo spriatelených socialistických krajín.
Veľmi rád spomínam na cesty na Červený kameň a hodiny presedené v parku, keď šofér zablúdil často v Častej...
Kedy ste prvýkrát začali uvažovať nad kariérou v umeleckej sfére? Čo vás presvedčilo o tom, že toto bude tá správna cesta? A prečo práve balet?
Som z umeleckej rodiny a divadlom sme žili od malička. Prvé kroky boli o hudbe a neskôr o tanci. Priamo z futbalovej triedy ma otec vytiahol na konzervatórium Evy Jaczovej. Po určitom čase sa mi začalo v baletných cvičeniach dariť a keď sme ako deti začali účinkovať v divadle, bolo rozhodnuté. Balet je o športovom výkone a o hereckom prejave. Ak máte talent vôľu, šťastie a viete sa celý život učiť a zdokonaľovať, divadelný svet sa stane súčasťou vášho života na podstatné obdobie. Myslím, že preto som sa rozhodol medzi gitarou a baletom.
Už ako sólista baletu SND ste začali študovať na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a neskôr aj odbor divadelnej dramaturgie na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Prečo ste sa rozhodli, že pôjdete ďalej študovať? Dalo sa to popri divadelných povinnostiach stíhať?
Časom, keď pochopíte, že celý svet nie sú len odtancované predstavenia a nové postavy v baletoch, hľadáte niečo nové. Vedel som, že donekonečna sa nedá byť prvým sólistom, ale ani racionálne som sa nechcel rozhodovať, čo ďalej. Knihy a myslenie ma vždy bavilo a možnosť ostať pri umení, napríklad ako manažér, ma priviedla na Katedru kulturológie FIFUK. Mal som opäť šťastie a veľmi ďakujem za tú príležitosť. Veľmi som sa zorientoval a otvorilo mi to oči. Réžia a dramaturgia činoherného divadla ma uchvátila neskôr a práve vďaka otvoreným očiam z kulturológie.
Spojiť divadlo a štúdium som mohol len vďaka pedagógom, ktorí mi dôverovali a ja som vedel, že ich nemôžem sklamať. Priznám sa, že to bolo ťažké, dobiehal som aj svoj tréning a skúšobný proces a aj prednášky a študijný plán v škole. Niekedy do neskorých nocí, ale neľutujem.
Riaditeľom baletu SND ste sa stali v roku 2012. V čom spočíva práca baletného riaditeľa?
Niekoľkými slovami to asi dosť dobre nejde, ale pochopil som, že najdôležitejšie je presvedčiť ľudí okolo seba o tom, že ich práca má zmysel a že vytvárajú nadčasové umelecké hodnoty. Že práca umeleckého súboru má svoju tvár v podobe predstavení, ktoré divák chce vidieť aj niekoľko krát, pretože sa v nich vystriedajú interpreti, ktorí publiku dokážu rôznym individuálnym spôsobom prerozprávať ten istý príbeh. K tomu smeruje personálna práca so súborom, proces tvorby dramaturgie, tréningový a skúšobný proces. To všetko a kopec vecí okolo treba plánovať, plán dodržiavať a tvoriť nové plány... Je to proces, ktorého výsledky nevidíte hneď a to je v dnešnej dobe to najťažšie. Dnes všetko chceme najneskôr včera, ale v balete neoklamete absolútne nič. Ani ako interpret ani ako riaditeľ...
Ako baletný umelec ste mali možnosť vystupovať v rôznych kútoch sveta . Boli to pre vás zaujímavé skúsenosti? Je v niečom iné vystupovanie v zahraničí ako pred domácim publikom?
Na Slovensku 100X platí, že doma nikto nie je prorokom a potom ešte, že všetci všetko vedia ako by to malo byť, ale prečo to tak nie je, za to môžu vždy tí druhí. Preto bolo pre mňa dôležité ísť do konfrontácie, aby som vedel ako interpret, kde sa nachádzam. Súťaže baletných interpretov bolo prvý krok a potom hosťovanie tam, kde mi ponúkli angažmán, hoci len krátkodobý. Vystupujete pred rôznym publikom a získavate odozvu, a to je váš osobný bonus. Ja som po desiatich rokoch prestal mať pocit, že by som mal byť slávny a malo by sa o mne písať v slovenských novinách a veľmi sa mi uľavilo. Odvtedy nemusím nikomu nič dokazovať.
Pracujem na tom, aby teraz iní mali príležitosť prostredníctvom baletného umenia niečo dokázať, a to je to najdôležitejšie pre mňa ako profesionála.
Na Slovensku sa veľa hovorí o platoch lekárov, učiteľov, IT-čkarov... Ako sú na tom platovo členovia baletného súboru? Je to povolanie, ktoré je aj finančne zaujímavé?
Spoločnosť potrebuje vzdelanie aj zdravotníctvo a všetko, čo robí kultúru kultúrou. To znamená, že bez umenia, ktoré je obrazom spoločnosti o kultúre ako ju vnímam ja, nemožno hovoriť. Kariéra interpreta v baletnom súbore je veľmi krátka. Nebudem ani porovnávať so zahraničím ani s inými umeleckými disciplínami. Tanec a balet zvlášť je kolektívnym umením a ak chcete so súborom napredovať, musí byť čo najdlhšie pohromade, mať čas a pokoj na prácu. Potrebujete udržať kolektív umelcov a to bez peňazí a plánu umeleckého i ekonomického rastu dosť dobre nejde.
Ako však jeden múdry človek povedal: „Pracuj aby si sa niekým stal, nie aby si niečo získal.“ Čo bolo pre vás to, čo vás na balete vždy lákalo, bez ohľadu na nejakú finančnú odmenu?
Myslím, že postačí, keď poviem, že každé ráno idete trénovať, potom máte skúšku a večer hráte predstavenie. Postavíte sa pred vypredané hľadisko a musíte urobiť maximum pre predstavenie. Po „športovej“ i umeleckej stránke. Často krát so zranením, s obstrekmi, cez bolesť, lebo máte zodpovednosť a „show must go on“. A ste predsa členom SND! Nie ste len individualita alebo hosť niekde na kšefte!
Dostali ste v živote množstvo ocenení ako baletný umelec. Čo je pre vás tým NAJ ocenením vo vašej kariére?
Pozvanie účinkovať na turné po Južnej Amerike Hviezdy Petrohradského baletu ako partner primabaleríny Mariínskeho divadla Yulie Makhaliny.
Ako vyzerá taký bežný pracovný deň riaditeľa baletu SND? Zostáva vám popri práci čas aj na nejaké záľuby?
Nemám pevný pracovný harmonogram. Sú dni, keď som v práci 12 i viac hodín. Nesťažujem sa, lebo viem, že bez toho to zatiaľ nejde. Schôdze, plánovanie, stretnutia, vybavovanie, služobné cesty, sledovanie výkonov súboru a veľa iných vecí. Zo záľub futbal v nedeľu ráno a večer si nahlas čítam aby som už úplne nestratil kontakt s iným umením.
Ako vnímate súčasnú situáciu baletu na Slovensku, jednak z pohľadu tanečníkov, ako aj z pohľadu obecenstva. Je o balet na Slovensku záujem?
Dnešný stav je treba vidieť cez dlhšie predchádzajúce obdobie. Ale opäť nebudem súdiť. Mnoho vecí sa zanedbalo a s tým súvisí aj absencia konfrontácie so zahraničím. A tak ako vo všetkých umeleckých oblastiach je skôr spoločenským problémom, že máme nedostatok kvality. Umelecké školstvo a jeho financovanie, koncepcia rozvoja a s tým spojená otázka marketingu umenia. Dnes už neplatí, že sa dá všetko predať a verejnosť často ani nevie, že ponúkame veľmi dobrú kvalitu divadelného zážitku. Budujeme súbor a snažíme sa, aby sa prezentoval inscenáciami, ktoré majú tvár a inú poetiku než iné súbory. Staviame na klasike a príbehoch, chceme ich čo najlepšie vyrozprávať pohybom obecenstvu.
Aká je možnosť uplatnenia sa - je dopyt po tanečníkoch väčší ako počet tanečníkov, ktorí majú o balet záujem?
Nie je veľa divadiel, ktoré ponúkajú voľné miesta. Dobrých si všade dobre strážia a mladí sa ťažko presadzujú. My zatiaľ finančne nemôžeme konkurovať veľkým európskym divadlám, ale čiastočne vieme vychovať dorast. Nekupujeme hviezdy, ale chceme dobrý tím. Verím, že sa to zlepší aj v súvislosti s tvorbou repertoáru. Je mnoho krásnych a zaujímavých baletov, ktoré by stáli za to uviesť.
Čo by ste odkázali alebo odporučili mladým ľuďom, ktorí rozmýšľajú nad umeleckou sférou, ale aj všeobecne všetkým, ktorí momentálne hľadajú svoju kariérnu cestu?
Nemám právo nikomu radiť, môžem povedať len svoj názor. Talent na čokoľvek je dar. Treba k nemu oveľa viac vôle a práce než sa zdá. Pracovať v umení znamená tvoriť a umelecká tvorba je vytváraním iných svetov. Tieto svety sa stávajú súčasťou života individualít, ktoré ich vytvárajú i vnímajú a akceptujú. Preto by tieto svety mali byť prinajmenšom tak krásne ako je krásny svet, kde reálne žijeme. Talent je možnosť urobiť náš svet lepším. Zatiaľ sa to celkom nedarí, čo znamená, že veľa ľudí hreší na talent. Týka sa to celej spoločnosti a všetkých individualít zároveň.
