 | Každá brigáda má svoje postavičky. Možno medzi nimi nájdeš kolegu, ktorého poznáš až podozrivo dobre. |
Či už nastúpiš na brigádu do skladu, kaviarne, obchodu, kancelárie alebo na festival, jedna vec sa pravdepodobne zopakuje: ľudia okolo teba budú úplne iní. Niekto príde päť minút vopred, iný sa objaví presne na začiatku zmeny a ďalší už počas prvých desiatich minút vie, kto s kým chodí na prestávku.
Pracovné prostredie sa síce líši podľa toho, čo robíš, no niektoré typy brigádnikov akoby cestovali z kolektívu do kolektívu. Nie sú to karikatúry ani nálepky, ktoré na človeka platia stále. Skôr malé pracovné archetypy, v ktorých sa možno občas spoznáš ty, tvoj spolužiak alebo kolega z vedľajšej zmeny.
A presne preto sú zaujímavé. Každý pracovný kolektív má totiž svoje postavičky.
1. „Ja poznám lepší spôsob“
Tento brigádnik má názor. Vlastne má názor na všetko. A čo je ešte lepšie, väčšinou ho má skôr, než mu niekto stihne dokončiť vetu.
„My sme to na minulej brigáde robili takto,“ zaznie často už počas prvého týždňa. Pri vysvetľovaní práce nováčikovi sa dokáže tváriť, akoby mal za sebou pätnásť rokov praxe, hoci v skutočnosti nastúpil pred tromi týždňami. Jeho typická situácia prichádza vtedy, keď vedúci vysvetľuje nový postup. Ostatní prikývnu, no tento človek zdvihne obočie. „A nebolo by jednoduchšie…?“ A nasledujúca päťminútová debata je na svete.
Na druhej strane, niekedy má naozaj pravdu. Takýto človek môže priniesť skúsenosti z inej práce, všimnúť si zbytočne komplikovaný postup alebo navrhnúť praktické riešenie. Problém nastáva skôr vtedy, keď potrebuje mať posledné slovo aj pri výbere príchute sirupu.
2. Tichý pracant, ktorého si všimneš až na konci zmeny
Na začiatku zmeny ho možno sotva zaregistruješ. Nepotrebuje rozoberať celý víkend, nezapája sa do každej debaty v skupinovom chate a počas prestávky často pokojne sedí bokom.
Potom sa blíži koniec pracovnej doby.
Pozrieš sa okolo seba a zrazu zistíš, že zatiaľ čo ostatní ešte riešia, čo treba spraviť, on už má svoju časť dávno hotovú. Tovar je doplnený, stoly upratané, objednávky vybavené a úloha, na ktorú všetci zabudli, záhadne tiež. Je to brigádnik, pri ktorom platí, že menej slov môže znamenať veľa práce. Jeho silnou stránkou býva spoľahlivosť a sústredenie. Slabinou môže byť, že keď niečo potrebuje alebo mu niečo prekáža, nemusí to ostatní vôbec vedieť.
Takže ak máš v práci takéhoto kolegu, možno sa ho občas oplatí opýtať, ako sa mu darí. Je možné, že práve on drží polovicu zmeny pokope.
3. Sociálny motýľ, ktorý pozná aj človeka z druhej zmeny
Prídeš prvý deň do práce a snažíš sa zapamätať si mená troch kolegov. Tento človek ich pozná všetkých. Nielen mená. Vie, kto má školu v stredu, kto si mení zmenu, kto býva ďaleko a kto si pravidelne kupuje kávu pred začiatkom práce.
Ak sa niečo deje v pracovnom kolektíve, informácia sa k nemu dostane približne tri minúty po tom, čo vznikne. Jeho prirodzeným prostredím je prestávka. Vie rozprúdiť rozhovor, zoznámiť nováčika s ostatnými a často dokáže z nepríjemného pracovného dňa spraviť celkom znesiteľný.
Samozrejme, niekedy môže byť spoločenskosti až príliš. Ak sa človek namiesto práce venuje desaťminútovej debate o víkendovom výlete, kolegovia to možno neocenia. V dobre nastavenom kolektíve však práve takíto ľudia pomáhajú vytvárať atmosféru, v ktorej sa noví brigádnici necítia ako votrelci.
4. Záchranná služba každej zmeny
Pokazí sa pokladňa? Vie, čo skúsiť. Zákazník nevie, čo si objednal? Už to rieši. Chýba niečo v sklade? „Počkaj, pozrieme tam.“ Vedúci potrebuje niekoho, kto rýchlo vybaví nečakanú úlohu? Hádaj, komu zavolá.
Tento brigádnik nemusí byť najhlasnejší ani najskúsenejší. Jeho superschopnosť spočíva v tom, že keď nastane chaos, nezamrzne. Namiesto otázky „prečo sa to deje?“ sa skôr pýta „čo s tým teraz spravíme?“. Počas hektickej zmeny je na nezaplatenie. Dokáže si zachovať pokoj, hľadať riešenie a pomôcť aj kolegom, ktorí práve nevedia, kde im hlava stojí.
Jeho slabinou? Niekedy sa naňho všetci začnú spoliehať až príliš. A potom môže vzniknúť situácia, keď zachraňuje všetkých okolo seba, hoci sám má práce nad hlavu.
5. Chronický meškáč
„Už som na ceste.“ - Legendárna veta. Len nikto presne nevie, odkiaľ na tú cestu vyrazil.
Chronický meškáč nemusí byť nezodpovedný človek. Niekedy jednoducho precení svoje schopnosti teleportácie. Myslí si, že zo školy stihne autobus, autobus stihne prestup, prestup stihne ďalší autobus a o šestnástej bude na zmene. Realita má však často iný pracovný rozpis.
Jeho príchod môže vyzerať tak, že ostatní už majú rozdelené úlohy a on ešte vo dverách zapína pracovnú obuv.
Pozitívne je, že keď už dorazí, často sa snaží stratený čas dobehnúť. No opakované meškanie môže komplikovať výmenu zmien aj prácu celého tímu. A práve tu sa ukazuje, že spoľahlivosť nie je iba o tom, či človek svoju úlohu nakoniec dokončí. Patrí k nej aj schopnosť rešpektovať čas ostatných.
6. „Prišiel som zarobiť a potom idem domov“
Žiadna pracovná dráma. Žiadne vyšetrovanie toho, kto čo povedal na skupinovom chate. Žiadne plánovanie firemnej kariéry počas prvej zmeny.
Tento brigádnik si prišiel odpracovať svoje.
Keď začne zmena, urobí, čo treba. Keď je prestávka, dá si prestávku. Keď končí, pozrie na hodiny, pozdraví a ide domov. Ak sa ho spýtaš, či príde aj zajtra, možno odpovie: „Ak mám zmenu, tak jasné.“
A vieš čo? Je to úplne legitímny prístup.
Nie každý chce z brigády robiť životnú misiu. Pre študenta môže byť práca jednoducho spôsob, ako si zarobiť na školu, vodičák, cestovanie alebo vlastné výdavky. Takýto človek môže byť navyše veľmi praktický a spoľahlivý – nepotrebuje veľa okolo, stačí mu jasná dohoda.
Jediné, čo môže byť problém, je nezáujem o tím. Aj keď si prišiel hlavne zarobiť, stále pracuješ s ľuďmi. A základná spolupráca sa hodí v každej práci.
7. Ambiciózny brigádnik, ktorý si už robí mentálne kariérny plán
Pre väčšinu ľudí je prvý deň hlavne o tom, aby nezabudli, kde sú skrinky. Ambiciózny brigádnik už rozmýšľa, čo by sa tu mohol naučiť.
Pýta sa, prečo sa veci robia určitým spôsobom. Zaujíma ho, ako funguje skladový systém, kto plánuje zmeny alebo čo všetko robí človek na vyššej pozícii. Ak dostane novú úlohu, chce jej rozumieť, nie ju iba mechanicky dokončiť. Možno po pár mesiacoch zistíš, že už zaučuje nových kolegov. A možno sa rozhodne pokračovať inde. Oboje je v poriadku. Takýto brigádnik si z práce často odnáša viac než výplatu. Získava pracovné skúsenosti, kontakty a predstavu o tom, čo mu sedí a čo vôbec nie.
Jeho slabinou môže byť netrpezlivosť. Keď chce napredovať rýchlo, môže mať pocit, že ostatní postupujú pomaly. Aj ambícia však funguje najlepšie v kombinácii s pokorou.
8. Ten, ktorý sa radšej opýta dvakrát
„A toto mám dať sem?“
„Áno.“
„Dobre. A potom to mám odniesť tam?“
„Áno.“
„Super. A keď sa to vypredá, mám doplniť ďalšie?“
Možno si pri ňom niekedy povieš, že sa pýta na úplne všetko. Lenže potom si spomenieš na svoj prvý deň.
Nová práca je plná vecí, ktoré ostatným pripadajú samozrejmé. Heslá, postupy, skratky, pravidlá, systém na evidenciu zmien… Človek, ktorý sa pýta, sa často jednoducho nechce tváriť, že niečomu rozumie, keď nerozumie. Jeho veľkou výhodou je ochota učiť sa. Časom sa z množstva otázok stane samostatnosť. Samozrejme, existuje rozdiel medzi „chcem sa naučiť“ a „nebudem sa snažiť zapamätať si nič, lebo sa vždy niekoho opýtam“. Ak si však nováčik, otázka je väčšinou lepšia než sebavedomá chyba.
A možno si trochu z každého
Na tom je zaujímavé práve to, že ľudia sa do jednej škatuľky nezmestia.
Môžeš byť tichý pracant počas pondelkovej zmeny a sociálny motýľ v piatok. Prvý mesiac sa môžeš stále pýtať a po pol roku už zachraňovať situácie. Niekedy prídeš na zmenu o desať minút skôr a inokedy zápasíš s dopravou a v duchu sľubuješ, že nabudúce vyrazíš skôr.
Pracovný kolektív preto nie je len skupina ľudí, ktorí dostali rovnaký rozpis zmien. Je to kombinácia rôznych pováh, skúseností a pracovných návykov. A práve táto rôznorodosť môže byť výhodou. Jeden človek je skvelý v komunikácii, ďalší si všimne detail, ktorý ostatní prehliadnu. Niekto vie zachovať pokoj v chaose, iný zase dotiahne úlohu do konca bez veľkých rečí. To všetko sú vlastnosti, ktoré sa v práci počítajú.
Mnohé z nich patria medzi takzvané soft skills – napríklad komunikácia, spoľahlivosť, tímová spolupráca, flexibilita, schopnosť riešiť problémy či ochota učiť sa. A práve brigáda je dobré miesto, kde si ich človek môže začať všímať. Nielen u kolegov, ale aj sám na sebe.
Možno teda pri najbližšej zmene skús namiesto otázky „Kto je tu zase tento typ?“ premýšľať trochu inak: „Čo sa od neho môžem naučiť?“
A potom sa pokojne pozri aj na seba.
Pretože v každom pracovnom kolektíve sú rôzne postavičky. A je dosť možné, že jednou z nich si práve ty.
