„Študoval som za socializmu kde bol trh práce riadne pokrivený. Vlastne to nebol trh a zarobiť sa dalo iba na fuškách. Cez víkendy som chodil pracovať do Stupavy, dedinky pri Bratislave k "súkromníkovi", ktorý pestoval gerbery.
Postavil som tam vlastnými rukami množstvo skleníkov. Keď som si oddýchol na desiatu, tak sa ma súkromník pýtal prečo nerobím. Ja som chcel iba 5 minút... Chcel aby som nosil na pleciach 2 vrecia cementu po 50kg. On ich ako mladý nosil a teraz nevládal chodiť do schodov. Pracoval som tu roky a cez víkendy 10 hodinové šichty a zarábal som 6 Euro. 6 Euro za tých 10 hodín. Bolo to moje vreckové a dokázal som si za to zaplatiť 50% z vecí, ktoré som chcel. Napríklad činky či kazetový magnetofón. Zvyšnú polovicu doplácal otec.
Po revolúcii v novembri 1989 sa už dali vybaviť iné brigády. Bol som študentom medicíny, ale veľa som čítal, mal som rád filozofiu a čítal som Revue Slovenskej literatúry, Romboid, Literárny týždenník a pod. Pred sídlom Slovenského spisovateľa na Laurinskej ulici, oproti Čumilovi, sme si postavili stoly, na to rozložili knihy, zapli tie najsilnejšie repárky a pred Vianocami začali predávať. Malo to ohromný úspech a od mladých milých chalanov brali dámy knihy na metre a kilá. Mali sme najväčší obrat na celom Slovensku.
To bola aj doba kedy som vyrazil na svoje prvé cesty a v Gibraltáre som si kúpil žltučký walkmen, s ktorým som už vtedy začal behávať. Vždy keď som bol nešťastne zaľúbený som behal, a to som bol vtedy vkuse. Láska aj k behu mi ostala doteraz.
Na brigádach, hlavne pri tvrdej práci v skleníkoch som si uvedomil, že ťažká práca nie je pre mňa a radšej robím s umením a zarábam svojou hlavou. No nebyť tých rokov potu a nízkej mzdy, nevážil by som si toľko to, čo robím teraz.“
Ľubošovi Fellnerovi sa podarila naplniť jeho túžba po cestovaní. Založil cestovnú kanceláriu, ktorá bola iná ako všetky ostatné na Slovensku. Odvážny nápad, ktorý mu priniesol úspech a uznanie mnohých. Cesta k dosiahnutiu cieľa však nikdy nie je jednoduchá. Napriek všetkým podnikateľským úspechom, aj on, ako takmer každý mladý človek, začínal zarábaním na brigádach.
