Nakoniec nevieš, čo sa udialo, no odozva z druhej strany neprichádza. Bohužiaľ, neodpovedať kandidátom, ktorí sa hlásia na danú pozíciu sa stáva čoraz väčším trendom. Až štvrtina záujemcov nebola oboznámená s negatívnym výsledkom prvého kola, v horšom prípade ani po prijímacom pohovore. Väčšina z nás sa aspoň raz nedozvedela o zamietavej odpovedi. Je to jednoducho tým, že zamestnávatelia nepoznajú základy etického správania, sú neslušní, alebo je to omnoho zložitejšie?
Odpovede personalistov na tieto otázky sme zhrnuli do niekoľkých bodov:
1. - Právne dôsledky a firemné tajomstvo
Pre kandidáta by bolo prospešné, keby sa dozvedel o odpovedi od potenciálneho zamestnávateľa. No v skutočnosti sa uchádzač zriedkakedy dozvie, v čom na interview „pohorel“. Dôvodom je aj fakt, že by jasným definovaním nedostatkov mohol narušiť stratégiu firmy. Šírením týchto informácii by sa ľahko dozvedela konkurencia, aký postoj má daná firma ku prijímaniu zamestnancov a získať konkurenčnú výhodu.
2. - Rozličnosť chýb na pohovore
Kandidát neurobí vždy rovnakú chybu. Prijímací proces je často subjektívny. Kandidát A môže byť viac vhodný ako kandidát B, ale kandidát B lepšie odpovedal na otázky ako kandidát C. Nie je to spôsobené tým, že by prvý kandidát zlyhal „na plnej čiare“. Často sú to detaily, ktorými sa kandidáti medzi sebou odlišujú. Je ťažké vysvetliť, prečo druhý adept postúpil, najmä ak sme neboli osobne na jeho pohovore.
3. - Na vine nie je vždy len manažér
Prijímací pohovor je často ako tímový šport. Hoci je personalista naklonený prijať uchádzača, tím sa rozhodne zamietnuť. Lepšie na začiatku, akoby mali nevinného uchádzača udupať po prijatí. Opäť ide o chúlostivú záležitosť podať spätnú väzbu kandidátovi.
4. - Známosť, pracovník na základe odporúčaní
Tento dôvod, je rozšírený najmä v oblastiach, v ktorých sa pohybuje len úzky okruh odborníkov alebo vedcov. Meno adepta im nie je známe a keďže už dlho pôsobia v tomto odvetví, mali by ho poznať. Uprednostnia radšej človeka, s ktorým majú skúsenosti z minulosti. Alebo na odporúčanie človeka, ktorého v brandži uznávajú.
5. - Nedostatok času
Jednoduchým a pochopiteľným dôvodom je časové obmedzenie. Mnoho personalistov neposkytuje spätnú väzbu pretože nemá čas. Neraz sa na jednu pozíciu hlási aj stovka uchádzačov. Len odpovedanie každému z nich by bola sama osebe práca na plný úväzok.
6. - Odozva by nemala zmysel
Hoci sú personalisti prispôsobení oznamovať pracovníkom rôzne správy, existuje predsa len jedna zóna, ktorú ťažko vysvetliť. Ide o tie vlastnosti kandidáta, ktoré sa nedajú zmeniť. Môže to byť síce spôsobené subjektívnym postojom manažéra, ako napr. charizma, gestikulácia alebo pohyb. Na druhej strane si predstavme, ako by sme asi zareagovali pri správe, že sme neuspeli na pracovnom pohovore kvôli nášmu desivému pohľadu.
7. - Úplne nevyhovujúci životopis
Často sa však v praxi stretávajú s problémom, že uchádzač nevenuje dostatok času príprave životopisu, či motivačnému listu. Dokonca i v prvotnej fáze, čiže pri informovaní sa o pracovnej pozícii je kandidát nedôsledný. Výsledkom je, že sa hlási na pozíciu, ktorá vôbec nezodpovedá jeho osobe. Keďže existuje veľké množstvo takýchto prípadov, personalisti nemajú priestor odpovedať jednotlivo každému nevyhovujúcemu kandidátovi.
Čo urobiť, ak odozva neprišla
Skúsme sa pozrieť na situáciu, keď príde dobrý a láskavý kandidát na pohovor so schopnosťami, ktoré sa vyžadujú. Napriek tomu odozva neprichádza. Čo by mal robiť? Náboroví pracovníci odporúčajú vytvoriť zoznam, kde sa kandidát ohodnotí, ako sa správal v kritických momentoch pohovoru. Budeš potrebovať zdokonaliť zoznam všetkých aspektov, ktoré dovedú tvoj pohovor k úspechu (kvalita daných príkladov, množstvo faktov o danom odvetví, odev, kladný vzťah ku personalistovi,..). So štipkou objektívnosti odhalíš aj sám, kde si robil chybu a čo môžeš zdokonaliť do budúceho pohovoru.
