História tetovania
Pôvodne sa tetovanie rozširovalo z ďalekého východu. V japonsku, Číne, či na Filipínach bolo naozaj bežné. Neskôr upadlo do zabudnutia a znovuobjavené bolo až roku 1770. V tom období ho nosili najmä námorníci a moreplavci. Považujeme ich za priekopníkov tetovania.
V neobľubu opäť upadlo počas Druhej svetovej vojny, keď boli tetovaniami vo formáte čísel označovaní židia. Počas socializmu tetovania taktiež neboli brané prívetivo. Boli spojené s kriminalitou a nečestnou minulosťou. Celkovo boli spoločnosťou zavrhované a netolerované.
Tetovanie na pracovisku
Mnohí zamestnávatelia majú ešte dodnes predsudky voči tetovaniam. Tetovanie pre nich predstavuje neprofesionalitu pracovníka (najmä to viditeľné). Zamestnávateľovi niekedy tetovania doslova zamlžujú zrak, pri pracovnom pohovore neprihlada na vzdelanie alebo prax pracovníka, len na jeho vzhľad.
Od zamestnancov je vyžadované si tetovania zakrývať, či už v službe verejnej správy, zdravotníctva alebo iných odvetví práce.
Môžeme vidieť, že pozostatky histórie pretrvávajú dodnes a mnohým pracovníkom znemožňuje prácu získať alebo v nej zotrvať.
Tolerancia tetovania
Tetovanie v dnešnej dobe vyobrazuje druh umenia, náboženstvo ktoré vyznávame alebo nejakú myšlienku, ktorá pre nás niečo znamená. Potrvá ešte niekoľko generácií, kým predsudky o tetovaniach vymiznú z povedomia spoločnosti a povedomia zamestnávateľov.
V závere môžeme povedať: "nesúď knihu podľa obalu." To, že má niekto tetovanie nemusí znamenať, že je pre nás nebezpečenstvom, alebo, že bude zlým pracovníkom. Práve naopak, to ako sa prezentujeme je len vec osobnosti a vkusu.
Kým pracovník nemá na koži vytetované nevhodné vyobrazenia mali by byť jeho tetovania tolerované a postupom času aj normalizované ako bežná súčasť človeka.
