Písanie určite nebolo jediné, ktorému ste sa odjakživa venovali. Môžete nám povedať niečo viac o vašich pracovných začiatkoch, brigádach a zážitkoch z nich? Napríklad aj to, na čo ste minuli svoju prvú výplatu ?
Prvú výplatu som minul na počítačovú hru Stonekeep – to bola jediná motivácia, ktorá ma v puberte prinútila pracovať. Neskôr, na vysokej škole, to už boli oveľa praktickejšie dôvody. Z môjho pohľadu sú brigády vynikajúce najmä z dvoch dôvodov. Prvým je finančná stránka, ale tá v dlhodobom merítku nie je podstatná. Oveľa cennejšie je, že začnete v praxi zisťovať, čo vás naozaj baví – a nebaví. Brigádoval som v dome dôchodcov, na letisku, v továrni, telefonickej rozvodni, kníhkupectve a antikvariáte. Nezáleží ani tak na type práce, skôr na veciach okolo toho. Napríklad som zistil, že ma veľmi baví sledovať, ako sa správajú ľudia, s ktorými by som inak neprišiel do styku. Ako rozprávajú, vystupujú, pristupujú k práci, aké majú názory, ako sa správajú... Doteraz z toho vo svojej tvorbe čerpám. A extra dôležité je naberať pracovné návyky, sebadisciplínu, aj odolnosť voči rutine.
Ako ste sa k týmto prácam/brigádam dostali? Boli dôležité kontakty alebo vaša usilovnosť pri hľadaní?
Keďže to bolo v deväťdesiatych rokoch, tak najmä kontakty. :) Aj tak som nebol príliš usilovný. Z brigád robených čisto pre peniaze som sa snažil čo najrýchlejšie dostať k takým, kde som pracoval s tým, čo ma bavilo. Radšej za menej peňazí, niekedy aj zadarmo, ale v prostredí a s úlohami, ktoré ma bavili.
Kedy nastal ten okamih, že ste sa rozhodli viac venovať písaniu? Čo resp. kto vás k písaniu priviedol?
Zaujímali ma ľudia a ich príbehy. Písanie je len spôsob podania, forma, ktorá sa menila a zrejme sa časom aj zmení. Na to sú dobré rôzne pracovné skúsenosti – že sa v nich začne postupne črtať oblasť, ktorá vás baví a v ktorej ste dobrí. Nemusí ísť o konkrétnu profesiu na celý život. Také fixovanie mi vždy prišlo nepraktické. Naopak, treba veľmi presne objaviť vlastnú oblasť, vlastnú zónu, ktorá ponúka rôzne profesie.
Čo/kto je vašou inšpiráciou pri písaní?
Reálny život – najlepší inšpirátor všetkých žánrov od komédie, cez horor, triler až k tragédii.
Je momentálne spisovateľstvo to jediné čomu sa venujete? Dokáže vás uživiť?
Obrat mojich kníh za posledné tri roky bol v objeme takmer milióna eur. Áno, dokáže ma to uživiť. :) Je to o kreativite a autorstve, ale aj biznise. A povedal by som, že nie úplne zanedbateľnom. Veľa obchodných operácií zabezpečuje vydavateľstvo, no nemálo ich pripadá aj na mňa. Samotné písanie tvorí len asi 40 percent.
Vaša literatúra je pomerne netradičná, napriek tomu patríte medzi najpredávanejších autorov na Slovensku. Ktorú/é z vašich kníh by ste odporučili prečítať si užívateľom portálu Brigada.sk?
V tieni mafie. Lebo je v podstate o tom, ako začiatky ovplyvňujú konce. Začiatok je veľmi dôležitý. Vo všetkom.
Myslíte si, že v dnešnej dobe mladí ľudia radi čítajú knihy slovenských autorov resp. myslíte si že mladí všeobecne radi čítajú?
Čítajú autorov a autorky, ktorí píšu reálne veci z reálneho života a nie pseudoumelecko-intelektuálne výpovede o banalitách.
Čo pokladáte za svoj najväčší úspech v živote? Prípadne je niečo, čo by ste chceli v živote ešte dosiahnuť?
Asi to, že som do tridsiatky dosiahol všetky ciele, ktoré ma najviac žrali, bývam vo svojom, nemám žiadne dlhy. Nikoho neokrádam, aby som prežil, nekomanduje ma žiadny šéf, a že môj život nie je len práca.
Plánujete sa venovať spisovateľstvu celý život, alebo ste už uvažovali aj nad tým, že by ste možno toto povolanie vymenili za nejaké iné?
Mojou filozofiou je, že treba zostať v pohybe. Podmienky aj prostredie sa neustále menia, povolania na celý život sú dnes už dosť nebezpečný nápad.
Máte nejaké tipy a odporúčania napríklad z vašich osobných skúseností, pre mladých ako a kde začať, čomu sa venovať, aby dosiahli to, čo chcú?
Schopní si nájdu cestu sami a podľa seba, necítim sa na poučovanie. Môžem povedať len moju osobnú skúsenosť, ktorá určite neplatí pre všetkých. Robte čo najviac činností. Všimnite si, ktoré zhodné prvky vás na nich bavia. Sústreďte sa na ne, postupne zaostrujte svoje zameranie, ale nie príliš. Venovať všetko jedinej úzko zameranej profesii je riskantné – na konci čaká buď neúspech alebo príšerná nuda.
